NEMÔŽEM SI TIE POTRAVINY ZOBRAŤ, PRETOŽE NEMÁM NIČ, ČÍM BY SOM VÁM ZAPLATILA
List od našej spolupracovníčky
„Volám sa Táňa a rada by som vám porozprávala jeden z mnohých príbehov, v ktorých často vidím konať Milosrdného Boha. Týchto príbehov je veľa, ale jeden z nich sa naozaj dotkol môjho srdca.
Bola jar, išla som po ulici. Pôvodne som mala naplánované ísť úplne inou cestou, ale zrazu som sa rozhodla ísť opačným smerom. Keď sme otvorení Božiemu hlasu a jeho pôsobeniu v našom živote, Pán Boh vždy vie nasmerovať naše kroky a niečím nás prekvapiť. Po ceste som sa zastavila v obchode kúpiť si vodu. Zrazu som videla starenku s neuveriteľne krásnymi a milými očami, ktorá v ruke držala prázdny košík a prechádzala sa okolo obchodu. Bola veľmi chudobne oblečená, ale upravená. Dlhšie som ju pozorovala a videla som, ako si prezerá výklady. Pomyslela som si, že ona si asi nemôže dovoliť veľa nakúpiť. Napokon starenka vošla do obchodu, kúpila si drobné pečivo, vyšla von, sadla si a zjedla ho.
Keď som odchádzala z obchodu, v srdci som pocítila slová: „Vráť sa a kúp jej nejaké jedlo.“ Vrátila som sa teda do obchodu, nakúpila zopár potravín a priniesla jej ich. Ona na mňa pozrela a hovorí mi: „Ale ja si nemôžem to jedlo od vás zobrať, lebo vám nemám čím zaplatiť. Nemám nič, čím by som sa vám odvďačila.“ Tieto slová sa hlboko dotkli môjho srdca. Starenka mi veľmi chcela za to niečo dať, ale nemala čo. Povedala som jej, že je to dar pre ňu, že nič netreba. Len že ju prosím o modlitbu za všetkých dobrodincov. „Ďakujem dieťa,“ s vďačnosťou odpovedala starenka.
Viete, tu na Ukrajine je teraz veľa osamelých ľudí, ktorí nemajú nikoho a ich dôchodok je taký malý, že sotva stačí na zaplatenie komunálnych služieb. Podobných príbehov je nesmierne veľa a každý z nich je jedinečný. Verím však a viem, že Boh je dobrý.
Vďaka Bohu aj za vás, za vašu podporu týchto chudobných. Keby nebolo vašich láskavých sŕdc a rúk, nemohli by sme urobiť toľko dobra. Vaše srdcia otvorené pomáhať, prinášajú veľké ovocie.
POĎAKOVANIE
„Blažený, kto pamätá na bedára; v deň nešťastia ho vyslobodí Pán.“ (Žalm 41, 2)
Chceli by sme sa poďakovať Misijnej škole Karola Wojtylu a všetkým, ktorí sa podieľajú na tomto dare a dávajú ho zo srdca.
Týchto príbehov je veľa. Počas minulého roku množstvo obdarovaných sŕdc vzdávalo Bohu vďaku za vás - vrátane Natálie, ktorá má rakovinu čriev a má problém s pažerákom, a my sme jej mohli kúpiť lieky; pani Oľgy, ktorá zatiaľ nedostáva žiadny dôchodok a tým žije v extrémnej chudobe; Sofijky, siroty, ktorá nemá nikoho, kto by jej kúpil jedlo a oblečenie; dvoch detí, Veroniky a Ivanka, ktorých mama s babičkou zhoreli pri nešťastí doma a ich zázračne vytiahol sused cez okno; otca Ostapa, ktorý žije sám a za peniaze si kupuje lieky a jedlo; Ľudmily Maričky, ktorá veľmi slúži Bohu s malým platom 100 eur mesačne; plus mnohí a mnohí starí ľudia a ľudia v núdzi, ktorí sú vám veľmi vďační za vašu pomoc.
Každý jeden z týchto ľudí sa s vďačnosťou modlí za vás aj na všetky vaše úmysly.
Nech vás Kristova láska hreje a ochraňuje a Matka Božia nech vás ukryje vo svojom Nepoškvrnenom Srdci a nech je hviezdou vášho života.“
Táňa
